Zážitkové akcie, Aktuality

8. ročník fujarovej školy
Milovníci ľudovej hudby a ľubozvučného nástroja fujary - je tu pre vás 8. ročník fujarovej školy od 4.-7.11.2010.... detail

Kurz fotografovania
Pre všetkých nadšencov fotografovania a krás Malej Fatry je určený 4-dňový kurz so skúseným fotografom Karolom... detail

7. amatérsky turnaj v adventure golfe!
V nedeľu 12. 9. 2010 sa u nás organizuje 7. amatérsky turnaj v adventure golfe. |V nedeľu 29. 8. 2010 bol zrušený... detail

všetky

Stoličný súd vyniesol rozsudok:
,,Ponevač podepsaný (obžalovaný) Juro Jánošík zavrhujúce prikázaní jak božské, tak než zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vudcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek pripravil, áno jako sa z jeho vlastného vyznáni zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaníže prestrelili a bezbožne zamordovali.
Jak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.״

Jánošík!

Pravda alebo legenda? Jedna z mála nespochybniteľne slovenských historických osobností. Dobrodruh vzdorujúci vrchnosti, hrdina legiend, povestí a rozprávok. Nepremožiteľný šuhaj s vrkôčikmi a vílami očarovaných opaskom. Spravodlivý a veľkorysý bandita, ktorý plným priehrštím rozdáva nakradnuté, jednoducho, lúpežný rytier bez erbu, s hradom všade a nikde. Už krátko po smrti začala rásť jánošíkovská legenda, legenda o odvážnom zbojníkovi, čo „rovnal svet״, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Ľudová fantázia ho obdarila rozprávkovými vlastnosťami, zázračnou silou, neobyčajnou rozvahou a odvážnymi činmi. Stal sa hrdinom mnohých ľudových piesní a povestí.

Juraj bol synom poddaného Martina Jánošíka z Terchovej. Mladosť strávil na rodnom hospodárstve spolu so sestrou a troma bratmi, boli poddaní na panstve, ktoré patrilo grófovi Jakubovi Lowenburgovi. Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II Rákociho. Po porážke kurucov pri Trenčíne utiekol domov, no chytili ho cisárski žoldnieri, sľubmi a hrozbami ho prinútili k vojenskej službe na strane cisára, začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku, kde väznili zajatých kurucov. V tom čase tam väznili zbojníka Tomáša Uhorčíka z Predmiera, s ktorým sa priatelil. Tam ho svojvoľník Tomáš Uhorčík nahováral na zboj. Jánošík dopomohol Uhorčíkovi spoločne s inými príslušníkmi „zelených regimentov“ k úteku. Utečenci zoskupili ozbrojenú družinu, ktorej vedenie prevzal Uhorčík.

Jánošíka na žiadosť otca prepustil generál Ebergéni z vojenskej služby. Po príchode z armády sa Juraj istý čas držal pluhu, oral, sial, zberal úrodu a sekal dobrotu. Osud konal a Juraj sa stretol na jarmoku v Liptovskom Mikuláši so starým známym Uhorčíkom. Ten mu predostrel zaujímavejšiu perspektívu ako celodennú drinu na poli – pašovanie koní z Poľska. Jánošík sa stal príležitostným členom Uhorčíkovej družiny. Postupne sa začleňoval do zbojníckej skupiny a veľmi rýchlo si osvojoval finty tohto remesla. Po prísnej previerke zdatnosti a vernosti zložil zbojnícku prísahu a čoskoro sa stál zbojníckym kapitánom (Uhorčík sa oženil a tohto postu sa vzdal). Jánošíkovo zbojníctvo trvalo jeden a pol roka, jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712. Zimu trávil v Klenovci u svojho priateľa Uhorčíka, kde ho na prelome rokov 1712 a 1713 liptovskí drábi chytili a spolu s Uhorčíkom uväznili. Po dlhotrvajúcom vypočúvaní a mučení (kde sa Jánošík správal ako skutočný hrdina) stoličný súd vyniesol rozsudok. Popravu mladého dvadsaťpäťročného Jánošíka vykonali podvečer 17. marca 1713 na mikulášskom popravisku „Šibeničky“.