{ goto }Obsah | Hlavné menu | Päta

Ako vznikol penzión Jánošíkov dvor

Keď som pod blízkym lesom opekal slaninu a bolo mi dobre, napadlo mi sa o tento pocit rozdeliť. Jedol som chrumkavú slaninu s priateľom „Pukim“ a hútal, ako opraviť dole drevenicu. Plnými ústami sme debatili, ako to s priateľmi roztočíme a s rodinou si to užijeme. Ešte mi tiekla masť po brade a v hlave (ktorá určite nebola väčšia ako môj košík plný hríbov) už stála vynovená, útulná, zázračná drevenička. Dodnes neviem, ako sa mi tam vošla aj s pecou – asi zázrak.

Ale v roku 1991 sa diali zázraky bežne, a preto som sa ničomu nedivil. Potom už stačilo málo – sen si zapamätať a do detailu bez kompromisu ho postaviť pod lesom. Po pár rokoch, keď sme kúrili v skutočnej peci a varili guláš v skutočnej útulnej drevenici, mi napadlo sa podeliť o zážitky ešte viac. Tak vznikol Jánošíkov dvor. A preto môžete čítať tieto riadky a tešiť sa tiež na výnimočné zážitky. Verte, že od začiatku bolo všetko budované a vymýšľané tak, aby každý hosť (teda aj vy) bol okúzlený a potešený.

Pohodlie, útulnosť a pohostinnosť Jánošíkovho dvora mi prináleží rozdeliť medzi moju rodinu, priateľov alebo iných hostí.

Všetci sú tu vítaní a hýčkaní.
Sme rodinný penzión a tešíme sa z vašej radosti a spokojnosti.
Príjemný pobyt v „sne“.

Juraj Málik – majiteľ

 

——— ———

———
  • cs
———
———
Bohu dušu a mne dukáty!!!