{ goto }Obsah | Hlavné menu | Päta

Zpět na seznam článků

Ako vznikol penzión Jánošíkov dvor

Keď som pod blízkym lesom opekal slaninu a bolo mi dobre, napadlo ma sa o tento pocit rozdeliť. Jedol som chrumkavú slaninu s priateľom „Pukim“ a hútal, ako opraviť dole drevenicu. Plnými ústami sme debatili, ako to s priateľmi roztočíme a s rodinou si to užijeme. Ešte mi tiekla masť po brade a v hlave (ktorá určite nebola väčšia ako môj košík plný hríbov) už stála vynovená, útulná, zázračná drevenička. Dodnes neviem, ako sa mi tam vošla aj s pecou – asi zázrak.

Ale v roku 1991 sa diali zázraky bežne, a preto som sa ničomu nedivil. Potom už stačilo málo – sen si zapamätať a do detailu bez kompromisu ho postaviť pod lesom. Po pár rokoch, keď sme kúrili v skutočnej peci a varili guláš v skutočnej útulnej drevenici, ma napadlo sa rozdeliť o zážitky ešte viac. Tak vznikol Jánošíkov dvor. A preto môžete čítať tieto riadky a tešiť sa tiež na výnimočné zážitky. Verte, že od začiatku bolo všetko budované a vymýšľané tak, aby každý hosť (teda aj vy) bol okúzlený a potešený.

Pohodlie, útulnosť a pohostinnosť Jánošíkovho dvora mi prináleží rozdeliť medzi moju rodinu, priateľov alebo iných hostí.

Všetci sú tu vítaní a zhýčkaní.
Sme rodinný penzión a tešíme sa z vašej radosti a spokojnosti.
Príjemný pobyt v „sne“.

Juraj Málik – majiteľ

Príbeh Juraja Jánošíka

 

Stoličný súd vyniesol rozsudok:
,,Ponevač podepsaný (obžalovaný) Juro Jánošík zavrhujúce prikázaní jak božské, tak než zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vudcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek pripravil, áno jako sa z jeho vlastného vyznáni zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaníže prestrelili a bezbožne zamordovali.
Jak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.?

Jánošík!

Pravda alebo legenda? Jedna z mála nespochybniteľne slovenských historických osobností. Dobrodruh vzdorujúci vrchnosti, hrdina legiend, povestí a rozprávok. Nepremožiteľný šuhaj s vrkôčikmi a vílami očarovaných opaskom. Spravodlivý a veľkorysý bandita, ktorý plným priehrštím rozdáva nakradnuté, jednoducho, lúpežný rytier bez erbu, s hradom všade a nikde. Už krátko po smrti začala rásť jánošíkovská legenda, legenda o odvážnom zbojníkovi, čo „rovnal svet?, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Ľudová fantázia ho obdarila rozprávkovými vlastnosťami, zázračnou silou, neobyčajnou rozvahou a odvážnymi činmi. Stal sa hrdinom mnohých ľudových piesní a povestí.

Juraj bol synom poddaného Martina Jánošíka z Terchovej. Mladosť strávil na rodnom hospodárstve spolu so sestrou a troma bratmi, boli poddaní na panstve, ktoré patrilo grófovi Jakubovi Lowenburgovi. Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II Rákociho. Po porážke kurucov pri Trenčíne utiekol domov, no chytili ho cisárski žoldnieri, sľubmi a hrozbami ho prinútili k vojenskej službe na strane cisára, začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku, kde väznili zajatých kurucov. V tom čase tam väznili zbojníka Tomáša Uhorčíka z Predmiera, s ktorým sa priatelil. Tam ho svojvoľník Tomáš Uhorčík nahováral na zboj. Jánošík dopomohol Uhorčíkovi spoločne s inými príslušníkmi „zelených regimentov“ k úteku. Utečenci zoskupili ozbrojenú družinu, ktorej vedenie prevzal Uhorčík.

Jánošíka na žiadosť otca prepustil generál Ebergéni z vojenskej služby. Po príchode z armády sa Juraj istý čas držal pluhu, oral, sial, zberal úrodu a sekal dobrotu. Osud konal a Juraj sa stretol na jarmoku v Liptovskom Mikuláši so starým známym Uhorčíkom. Ten mu predostrel zaujímavejšiu perspektívu ako celodennú drinu na poli – pašovanie koní z Poľska. Jánošík sa stal príležitostným členom Uhorčíkovej družiny. Postupne sa začleňoval do zbojníckej skupiny a veľmi rýchlo si osvojoval finty tohto remesla. Po prísnej previerke zdatnosti a vernosti zložil zbojnícku prísahu a čoskoro sa stál zbojníckym kapitánom (Uhorčík sa oženil a tohto postu sa vzdal). Jánošíkovo zbojníctvo trvalo jeden a pol roka, jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712. Zimu trávil v Klenovci u svojho priateľa Uhorčíka, kde ho na prelome rokov 1712 a 1713 liptovskí drábi chytili a spolu s Uhorčíkom uväznili. Po dlhotrvajúcom vypočúvaní a mučení (kde sa Jánošík správal ako skutočný hrdina) stoličný súd vyniesol rozsudok. Popravu mladého dvadsaťpäťročného Jánošíka vykonali podvečer 17. marca 1713 na mikulášskom popravisku „Šibeničky“.

——— ———

———
  • cs
———
———
Bohu dušu a mne dukáty!!!